Lego príbeh je neobyčajný film pre celú rodinu, no hoci je adresovaný najmä deťom, viac smeruje k zrelším divákom.

Legendárna dánska plastová skladačka sa za šesť desaťročí stala fenoménom.

Už desiatky rokov posilňuje svoj komerčný úspech aj exploatovaním sveta rodinnej filmovej zábavy. Plastovú podobu získali Hviezdne vojny, Jurský park, Indiana Jones, Harry Potter, Piráti z Karibiku, Pán prsteňov,  komiksoví aj filmoví superhrdinovia.

Christopher Miller a Phil Lord, tvorcovia hravého animovaného filmu Oblačno, miestami fašírky, prišli s dobrým nápadom spraviť z populárnych legových postavičiek hrdinov animovaného filmu.

Dostali tak k dispozícii celý veľký popkultúrny svet. V spojení s hravosťou a detskou predstavivosťou je to tá najlepšia pôda na pestovanie skvelej zábavy.

Svet patrí priemerným

Lego príbeh má mnoho úrovní.

Na tej prvej, inšpirovanej pixarovskou klasikou Toy Story, sa odohráva príbeh obyčajnej priemernej figúrky stavebného robotníka Emmeta, načisto nezaujímavého, nenáročného, typického poslušného občana. To, že práve on sa zhodou okolností stane hrdinom proti svojej vôli, v rukách ktorého sa ocitne osud celého sveta, ho robí zaujímavým, podobne ako i trošku kostrbatý dej.

Falošný populizmus posolstva „čím si priemernejší, tým viac si hrdinom“, radšej nechajme bokom.

Príbeh je taký plný bláznivých akcií, naháňačiek, súbojov a najmä tvorivých nápadov v štýle „čo všetko sa dá spraviť z Lega“, až sa pred očami zahmlieva.

Animácia je zmesou tradičného postupu stop-motion a digitálnych technológií. Postavičky sú priznane plastové figúrky s obmedzenou mimikou, gestikuláciou i pohyblivosťou, zvukové efekty občas nahrádza detské brblanie.

V druhom pláne ide o boj suchopárnej „disciplíny“ a „poriadku“ proti fantázii a hravosti. Teda rovnaký problém, ako v Nekonečnom príbehu, len namiesto Ničoty fantáziu ohrozuje nehybnosť. Sympatické, hoci nie originálne.

Našťastie nechýba tretí plán – ale už týmto možno prezrádzame priveľa.

Všetko to rozbieha, poháňa, rozveseľuje a rozžiaruje radostná hra s popkultúrnymi fenoménmi. Teda – mala by.

Stratené v preklade

Americké i české recenzie si pochvaľujú skvelé slovné hry, nápadité dialógy a vtipné popkultúrne hlášky. Nespomínajú však množstvo čudných hluchých momentov, ktoré vyzerajú, ako keby mal prísť fór, ale neprišlo nič, alebo len nepochopiteľný, naozaj veľmi, veľmi absurdný suchý humor.

Slovenská verzia takýchto momentov obsahuje viac ako je milé. Ani čo by sa pri preklade stalo čosi nedobré. Odlišné úrovne dokazuje už len to, že kým hlavná ženská postava sa v origináli volá Wyldstyle a v českom preklade Hustěnka, v slovenčine je z nej banálna Divoška.

A tak je to so všetkým: významovo to pravdepodobne obstojí, ale štylizácia, hravosť a vtip ostali stratené v preklade. Nahradili ich plytké jednoplánové frázy.

Diváka poriadne ťahajú za uši aj slovné zvrat(k)y ako: „Bolo mi povedané, že...“ Už i len to je dôvod, prečo by bolo fajn môcť vidieť film v originálnom znení, s hlasmi Channinga Tatuma, Elizabeth Banksovej, Morgana Freemana, Liama Neesona, Willa Ferrella, Alison Brie, Jonaha Hilla a ďalších. Film podobného razenia Ralph Rozbi-to našťastie v slovenskej verzii dopadol o trocha lepšie.

Príďte aj s deťmi

Lego príbeh je neobyčajný film pre celú rodinu. Nechce poúčať ani moralizovať, ale možno sa snaží prekračovať hranice tradičnej zábavy trocha nasilu.

Aj reakcie detí na distribučnej premiére naznačili, že viac smeruje k zrelším divákom, ktorým je v slovenskom preklade prispôsobený aj slovník. (Ďalší argument za originálne znenie!)

Deti o potrebe hry a bezstarostnej imaginácie totiž presviedčať netreba. Práve dospelí túto potrebnú schopnosť úzko spojenú s nadhľadom a toleranciou často potláčajú ako nepotrebnú a obťažujúcu.

Dospieť však neznamená prestať snívať. To je azda hlavné posolstvo animovaného príbehu Lega.